Keď som pred rokom dokončil Prvú obeť, mal som pocit, že touto novelou som tému Casus belli vyčerpal. Odoslal som ju v elektronickej verzii čitateľom a plne som sa sústredil na preklad Tolstého Hadži Murata, nad ktorým pracujem už druhý rok. Ale udalosti tohto roku mi nedovolili odložiť túto naliehavú tému do zásuvky. Pravda je, že Prvá obeť nie je román o vojne, ale o láske. O jej dvoch stranách: milovaní a nenávisti. Ale ak mám byť úprimný, nedokážem si dnes predstaviť človeka, ktorý by bol vo svojom citovom živote celkom nezávislý od pomerov v spoločnosti. Pre mojich hrdinov je dôležité všetko, čo sa týka prostredia, v ktorom žijú. Bez ohľadu na to, na ktorej strane sa nachádzajú. Zvykli sme si, že delenie na „my“ a „oni“ už stratilo hranatosť . Ak sa niečim sa líšime, tak iba ako „svoji“ či „iní“ , alebo „naši“ a „cudzí“. Delenie na Západ a Východ sa však nerozplynulo a s časom sa vrátilo do pôvodných koľají Studenej vojny a v súčasnosti nadobudlo obludne rozmery v duchu Cold war 2.0.
Novela sa rozrástla do rozmerov plnohodnotného románu, ktorého hrdinovia sa snažia vyrovnať s tým, čo im prináša súčasná doba, hoci ako pre každého, aj pre nich je najdôležitejšie nájsť čas a priestor pre plnohodnotný vzťah s životným partnerom. Ako autora ma najviac vzrušuje obraz doby vykreslený prostredníctvom osudov literárnych postáv, ich problémov, pokusov a omylov. Neskrývam však, že ma pri ich opisovaní v mnohom ovplyvnili reálne postavy, od blízkych príbuzných, cez postavy, ktoré som spoznal, priamo či nepriamo. Cítim pri tom zodpovednosť pred nimi i pred skutočnosťou, ktorá nás obklopuje.
Knižné vydanie Prvej obete sa v mnohom líši od minuloročnej elektronickej verzie. Aby som čitateľovi nenarušil plynulosť príbehu, pridal som aj dve kapitoly z druhe časti pod názvom Hodina nenávisti. Na záver príbehu už nebudete dlho čakať. Predpokladám, že vyjde na jar budúceho roku.
Vaše názory ma nielen potešia, ale pomôžu mi aj pri záverečných prácach nad textom.