„Prvým krokom na ceste k čestnej žurnalistike je otvorené priznanie, že nie je nič viac než jednoducho žurnalistika.“
Takto stručne a presne pomenoval základnú požiadavku, ktorá sa vzťahuje ku ktorémukoľvek novinárovi, britský spisovateľ a „kolega od pera“ Gilbert Keith Chesterton v pravidelnom stĺpčeku v The Illustraed London News začiatkom minulého storočia. Bolo to práve XX. storočie, éra veľkých vzostupov a pádov civilizácie, prekvapivých objavov i nečakaných strát, keď sa na plné obrátky rozvinula i žurnalistika. Počet novín, časopisov a ich náklad rástol po celom svete skoro tak rýchlo, ako počet obyvateľov. Namiesto „gazetiek“, „cajtungov“ a „njúspaperov“ s chudobnými správičkami, klebetami a ručne kreslenými grafikami prišli ozajstné denníky s rozsiahlym spravodajstvom, domácim i zahraničným, so zaujímavými reportážmi, cestopisnými črtami, portrétmi, rozhovormi, so správami z burzy, konských dostihov, športových podujatí, s pikantnou spoločenskou rubrikou, s oznamami o sobášoch a úmrtiach, o promóciách a vyznamenaniach, s reklamou i bez, proste zrkadlo každodennosti.
Noviny od počiatku prinášali vydavateľom nemalé zisky. Preto ich majitelia vkladali veľa prostriedkov do zdokonaľovania techniky tlače a do šírenia novín po krajine. Čoskoro prišla na pomoc novinárom fotografia. Čiernobiele snímky získané fotoaparátmi, ktoré sa veľmi rýchlo zmenšovali, z veľkých drevených kamier na trojnožke až ku malým „kodakom“ a „leikám“, prinášali čitateľom nielen skutočný obraz sveta, ale aj nový vzhľad spravodajstva v podobe obrázkových časopisov.
Takýto bujný rast si vyžadoval aj obrovský počet ľudí „od novín“. Okrem novinárov a redaktorov, ktorí sa priamo podieľali na tvorbe obsahu, redakcie bzučali pisármi, neskôr sekretárkami za písacím strojom, ale aj metérmi, sadzačmi, ktorí texty odliate do olova v stĺpcoch ukladali do rámov a vytvárali jednu veľkú pečiatku, ktorá slúžila na tlač novín v stovkách, tisíckach… Pre každého novinárskeho eléva bola práve táto časť „odlievania pravdy“ najväčším vzrušením. Olovo im nikdy nepáchlo, ani tlačiarenská čerň, ani pot sadzača za strojom, ktorý vydával zaujímavé zvuky.
Vráťme sa však k novinárom a k Chestertonovi. Čestná žurnalistika je naozaj len žurnalistikou a ničím viac. Ale ani ničím menej. Je to povolanie, ktoré si vyžaduje od žurnalistu (u nás sa udomácnil skôr termín novinár, reportér či najčastejšie redaktor) naozaj celého človeka. A tento Brit s tvárou namosúreného profesora to dokazoval celý život. Na rozdiel od vedca novinár pracuje bez práva na experiment, bez možnosti uvážlivo zhodnotiť získané poznatky. Musí sa rozhodnúť ihneď a vziať na seba zodpovednosť voči čitateľovi:
„Žurnalistika už v svojej podstate nemôže byť presná,“ písal Chesterton. „Ale môže byť čestná a ak takou má byť, nebude pred vami ukrývať, ba priam sa prizná, že je nevyhnutne nepresná.“
Čitateľ teraz dozaista vyskočí s námietkou: „Ale veď všetci novinári tvrdia opak. Oni nás presviedčajú, že to čo píšu, alebo o čom hovoria, je pravdivý obraz.“
Neponáhľajme sa s uzávermi. Poďme ďalej s Chestertonom v úvahách, čo je ( alebo môže byť) v žurnalistike čestné:
„Noviny by sa nikdy nemali podobať na encyklopédiu a novinári by sa nikdy nemali vystatovať encyklopedickými poznatkami vo svojich článkoch. V istom zmysle jedno i druhé čaká podobný osud. Jedno i druhé sa s časom ukáže ako zastarané. Líšia sa však tým, že noviny vychádzajú veľmi rýchlo a sú zaujímavé aj s nevyhnutnými chybami. Zatiaľ čo encyklopédie vychádzajú tak pomaly, že sú nezaujímavé aj so svojimi objavmi. Noviny musia byť jednoducho vyčerpávajúcim pohľadom rozhľadeného človeka, naplneným jeho každodennými postrehmi. Ak to tam nenájdete, potom sú noviny falošné. Skutočné mlieko je mlieko a skutočné víno je len víno a nič viac.“
Spomínate si na slová profesora Mistríka, čo mu chýbalo už pred tridsiatimi rokmi v jazyku a v štýle našej žurnalistiky?
„Žiada sa doňho viacej empatie, osobného zaujatia, obrazotvornosti, metafory a menej rétoriky.“
Ľahko je ukázať na niekoho prstom a kárať ho za to, čo stvára. Omnoho ťažšie je nájsť príčiny tohto stavu a ešte zložitejšie ukázať na možné východiská. Ale za pokus to stojí, všakže?
Pokračovanie: https://www.markverin.sk/2022/07/09/anatomia-pravdy/