Menu
  • Ukážka strany

Rieka plynie

20. júna 2024

Pred 225 rokmi ruská armáda Alexandra Suvorova vykonala prechod cez Alpy a 17. júna 1799 rozdrvila francúzsku armádu na rieke Trebbia v Severnom Taliansku. Bitka sa mohlo stať osudným pre ruských vojakov. Len čo sa objavil na bojisku samotný Suvorov, prakticky porazené vojská prinútili Francúzov k úteku. Straty Francúzov dosiahli 18 tisíc, straty Rusov okolo 6 tisíc.

Obraz Alexandra Kocebu „Bitka pri Trebbii sa nachádza v Štátnej Ermitráži.

Za zmienku stojí historický fakt. Na tomto istom brehu rieky Trebbia sa odohrala bitka slávneho vojvodcu Kartága Hannibala, ktorý tu roku 218 rokov do našej éry porazil rímske vojská. V lete 1799 stáli proti sebe spojenecké vojská, ruské a rakúske proti francúzskej armáde. Francúzi sa po predchádzajúcich porážkach pokúsili o odvetu presilou spojených armád, vrátane poľských legiónov generála Dombrowského. Rozhodujúca bitka sa odohrala na pomerne širokom fronte vyše 12 kilometrov medzi Gragnianom a Rivaltou, medzi dvoma prítokmi pádu Tidone a Trebbia. Medzi prvými, kto okúsil silu a odhodlanosť suvorovových vojsk boli poľskí legionári. Keď sa na spojencov navalila vlna spojených francúzskych armád, jeden z generálov zaváhal a navrhol Suvorovovi ústup. Ak si všimnete na obraze bitky, ruský poľný maršal v tej chvíli sedel vedľa veľkého kameňa a riekol generálovi: „Skúste zdvihnúť tento kameň. Nemôžete? Tak isto nemôžete ustupovať. Buďte taký láskavý, držte sa a ani krok späť!“ Práve túto legendu zachytil na obraze maliar.
Krajina, ktorou preteká rieka Trebbia je mi obzvlášť blízka. Vyrastajú pri nej moje vnúčatá. Často s nimi chodievam ku strmým brehom plytkej, priezračnej rieky, ktorá sa ponáhľa k veľtoku Pádu rozbehnutá medzi vrchmi hôr kolo Piacensy. Vždy si prinesiem na pamiatku bystrými vlnami zaguľatené kamene rôznej farby a štruktúry. Popri brehoch žije veľa spevavcom a rôznej zveri. Údajne tam žije aj dikobraz, ale mne sa zatiaľ nepošťastilo uvidieť toho ježa s dlhými vlasmi.
História je ako rieka, tečie plynule. Raz plným korytom, niekedy sa vymkne z brehov, inokedy temer vyschne. Čosi mi hovorí, že táto dnes pokojná, čistá rieka sa opäť môže zafarbiť krvou.

 

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Na zlobu dňa

  • Všetko najlepšie, Alexander Sergejevič!
  • Čierny mesiac v splne
  • Nebojte sa byť sentimentálny*
  • Rieka plynie
  • Niekoľko úvah na tému Čapkových fantázií

Váš názor má cenu

  1. Eva K. na Čierny mesiac v splne
  2. Čierny mesiac v splne na Básnik čierneho slnka

Archív

  • jún 2025
  • máj 2025
  • november 2024
  • jún 2024
  • máj 2024
  • apríl 2024
  • október 2023
  • júl 2023
  • február 2023
  • január 2023
  • december 2022
  • november 2022
  • september 2022
  • august 2022
  • júl 2022
  • jún 2022
  • máj 2022
  • apríl 2022
  • január 2022
  • december 2021

Galéria

  • Casus belli
  • Čriepky
  • Dobruo slovo
  • Na pracovnom stole
  • Objektívom
  • Úvodom
©2025 | Powered by WordPress and Superb Themes!